Kardinál Re zdôraznil v Pompejách Máriino „áno“, ktoré zmenilo dejiny sveta

Martin Jarábek – Vatican News

V duchovnom centre Pompejí, ktoré založil blahoslavený Bartolo Longo – o ktorom kardinál Re pripomenul, že „ho už čoskoro bude celý svet uctievať ako svätého“ –, zaznela v homílii výzva k obnove viery prostredníctvom Máriinho príkladu.

Kardinál Re začal svoj príhovor obrazom Nazareta, ktorý kontrastoval s dnešnou realitou poznačenou vojnou:

„Nazaret bol vtedy dedinkou na periférii Rímskej ríše; dnes je súčasťou oblasti zničenej strašnou vojnou s nespočetnými obeťami a skazou.“

Práve tam, v skrytosti a jednoduchosti, sa odohrala udalosť, ktorá zmenila dejiny. „Bol to deň ako každý iný, ničím výnimočný. No v Božom pláne, ktorý zahŕňa čas i večnosť, to bol rozhodujúci deň pre osud a dejiny ľudstva,“ pripomenul dekan kardinálskeho kolégia.

Centrom jeho meditácie bolo Máriino „fiat“ – „áno“, ktorým odpovedala na zvesť archanjela Gabriela: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38). Kardinál Re zdôraznil slobodu tohto rozhodnutia:

„Aby uskutočnil svoj plán spásy ľudstva, Boh si prial slobodný súhlas Panny Márie. V istom zmysle môžeme povedať, že svoj plán podmienil týmto slobodným súhlasom.“

Panna Mária podľa neho prijala celý Boží plán, kardinál vysvetlil:

„Nešlo len o prijatie materstva, ale o prijatie celého Božieho plánu, až po Kalváriu, kde Mária stála pod krížom.“

Kazateľ poukázal aj na mariánsku spiritualitu svätého Františka z Assisi, keď priblížil epizódu z Kvietkov sv. Františka (Fioretti), v ktorej dvaja františkáni nedokázali vystúpiť po rebríku vedúcom k Ježišovi, až kým im Mária neukázala cestu druhým – bielym – rebríkom. „Mária je tá, ktorá nám pomáha ísť k Ježišovi. Jej poslaním je privádzať každého muža i ženu k Bohu,“ vysvetlil kardinál.

V súvislosti s mariánskou úctou kardinál Re pripomenul:

„Korene mariánskej úcty siahajú až k nohám Kristovho kríža. Dobre to vedel Bartolo Longo, ktorý nás v Prosbe učí vzývať Máriu týmito dojímavými slovami: ‚Pamätaj, že si na Golgote spolu s Božskou Krvou prijala závet umierajúceho Vykupiteľa, ktorý ťa vyhlásil za našu Matku, Matku hriešnikov.‘“

Kardinál upriamil pohľad na samotné mesto Pompeje, ktoré podľa neho „hovorí jazykom evanjelia – a to jazykom skutkov“. Ocenil sociálny rozmer Longovho diela:
„Nové Pompeje sú fascinujúcim a živým príbehom o tom, že láska k Bohu sa musí nevyhnutne prejaviť ako láska k blížnemu.“

Zvonica svätyne – ktorej sté výročie požehnania si onedlho pripomenieme – sa podľa slov kazateľa „týči nad jedným z najhustejšie obývaných miest v Európe“ a je symbolom živého prepojenia medzi vierou a každodennosťou, medzi dejinami a prítomnosťou.

Na záver zaznela výzva k životu podľa duchovného odkazu Bartola Longa:

„Z jeho odkazu zaznieva výzva k zodpovednému nasadeniu za spravodlivejšiu, ľudskejšiu a bratskejšiu spoločnosť – spoločnosť, v ktorej sa navzájom podporujeme ako Božie deti a členovia jednej ľudskej rodiny.“

Špeciálnu modlitbu Prosba (Supplica), ktorú na záver slávnosti predniesli, nech je podľa slov kardinála „vrúcnou modlitbou i rozhodnutím pre nový život“.